Slovenské veľkonočné zvyky a tradície môžu byť pre cudzincov prekvapivé alebo dokonca kontroverzné. Veľká noc je najdôležitejší náboženský sviatok, ale okrem kresťanských tradícií sa dodržiavajú aj rôzne pohanské zvyky. Tento sprievodca vám vysvetlí, ako sa na Slovensku oslavuje Veľká noc.

Veľká noc je pohyblivý sviatok, ktorý sa oslavuje v marci alebo v apríli. Je to sviatok jari, preto symbolizuje nový život. Pre kresťanov je to zároveň významný sviatok, na ktorý sa pripravujú už 40 dní vopred. Dodržiavajú pôst, ktorý začína na Popolcovú stredu. 

TIP: Chcete si precvičiť, ako dobre ste rozumeli videu o 40-dňovom pôste? Chcete tiež trénovať slovenskú gramatiku – pády? Urobte si tieto interaktívne cvičenia.

Smrtná nedeľa

Nedeľa, ktorá je 2 týždne pred Veľkou nocou, sa volá Smrtná nedeľa. V tento deň sa zachováva zvyk vynášania Moreny. 

Morena je figurína zo slamy, ktorá je oblečená v šatách. Vyrobili ju ľudia. Symbolizuje zimu, zlo a smrť. Preto ju ľudia zapália a hodia do rieky. Vítajú tak príchod jari a nového života.

TIP: Chcete sa o tejto tradícii dozvedieť viac a precvičiť si počúvanie s porozumením i slovenskú gramatiku – inštrumentál? Pozrite si toto video s interaktívnymi cvičeniami.

Kvetná nedeľa

Je to posledná nedeľa pred Veľkou nocou. Veriaci nosia do kostola bahniatka (rozkvitnuté vŕbové konáriky), ktoré kňaz požehná svätenou vodou. Ľudia si tak pripomínajú slávnostný príchod Ježiša do Jeruzalema, ktorého vítali palmovými vetvičkami. Preto sa táto nedeľa nazýva aj Palmová nedeľa. 

Požehnané konáre symbolizujú nový život. Ľudia ich nosia domov a dávajú ich za obrazy svätých alebo ku krížom. Veria, že to prináša ochranu a šťastie do domu.

Veľkonočný týždeň a jeho tradície

Posledný týždeň pred Veľkou nocou sa nazýva Veľkonočný týždeň, Veľký týždeň, Pašiový týždeň alebo Svätý týždeň. Vrcholí 3 dňami: Zeleným štvrtkom, Veľkým piatkom a Bielou sobotou. Kresťania si pripomínajú posledné dni života Ježiša Krista.

Slováci si posielajú veľkonočné pozdravy – pohľadnice, mobilné správy alebo e-maily. Chcete vedieť, ako správne napísať veľkonočný pozdrav? Pozrite si toto krátke video. Nerobte pritom častú chybu, ktorú nájdete v tomto videu.

Zelený štvrtok

Nazýva sa aj Štvrtok svätého týždňa. V tento deň si veriaci pripomínajú poslednú večeru Ježiša Krista. Podľa tradície sa zaväzujú zvony. Hovorilo sa, že odlietajú do Ríma. To znamená, že v chrámoch a kostoloch prestanú zvoniť až do soboty.

Ale na dedinách počujeme rapkáče. Rapkáč je malý drevený nástroj, ktorý je hlučný. Vydáva veľmi silný a trochu nepríjemný zvuk. Tu si ho môžete vypočuť. V minulosti chodili po dedine chlapci s rapkáčmi, pomocou ktorých oznamovali začiatok predveľkonočného ticha bez zvonov.

V tento deň sa v minulosti dokončovalo veľkonočné upratovanie. Veľký význam mala voda – ľudia sa ňou umývali a pili ju, aby boli zdraví. Bylinky, ktoré zbierali na Zelený štvrtok, mali magickú silu.

Na Zelený štvrtok je aj strava zelená. Jedia sa rôzne zelené polievky, ako napríklad špenátová polievka s vajcom a opekaným chlebom, žihľavová polievka alebo kapustová polievka. A keďže sa dodržiava pôst, pripravujú sa tradičné bezmäsité jedlá so zeleným šalátom.

Veľký piatok

Nazýva sa aj Piatok utrpenia Pána. Pre kresťanov je to najsmutnejší deň v roku. Pripomínajú si umučenie a smrť Ježiša Krista. Ľudia chodia do kostola a majú oblečené čierne šaty, pretože čierna farba symbolizuje smútok. Kresťania dodržiavajú prísny pôst.

V minulosti sa na Veľký piatok dodržiavali rozličné zvyky, napr.:

• Ľudia sa išli ráno umyť do potoka, aby boli po celý rok zdravý.
• Dievčatá sa umývali studenou vodou, aby boli krásne.
• Ľudia si v tento deň strihali vlasy, aby im rýchlo rástli.
• Nesmelo sa pracovať so zemou, lebo úroda by nebola dobrá. (To znamená, že na poli alebo v záhrade by nerástli dobre zelenina a ovocie.)
• V tento deň sa nesmelo ani požičiavať žiadne veci, čiže dávať ich preč z domu.

Biela sobota 

Nazýva sa aj Svätá sobota. Je posledným dňom pôstu. V tento deň veriaci obyčajne navštevujú kostoly, kde sa poklonia a pomodlia sa pri Božom hrobe.

V domácnostiach sa dokončujú prípravy na Veľkú noc. Obyčajne sa pripravuje jedlo na Veľkonočnú nedeľu. Doobeda sa varia vajíčka, údené mäso, šunka a klobásy. V mnohých domácnostiach sa pripravuje tradičná syrová hrudka, pečie sa veľkonočný baranček (koláč v tvare barančeka, ktorý je posypaný práškovým cukrom alebo je poliaty bielkovou polevou) a pascha.

V tento deň chlapci pletú korbáče a dievčatá maľujú veľkonočné vajíčka, ktoré nazývame kraslice. 

TIP: Ak sa chcete naučiť, ako zafarbiť vajíčka prírodnými farbami a precvičiť si čítanie s porozumením, urobte si toto interaktívne cvičenie.

Veľkonočná nedeľa

Veľkonočná nedeľa je pre kresťanov najväčším sviatkom v roku. Ľudia oslavujú, že Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Jeho zmŕtvychvstanie symbolizuje víťazstvo života nad smrťou a nádej na večný život.

Na Veľkonočnú nedeľu prinášajú veriaci do kostola veľkonočné košíky, ktoré im kňazi posväcujú. Čo nájdeme vo veľkonočnom košíku? Nachádza sa v ňom maslo, soľ, chren, ale aj slanina, šunka, klobásy, syr a vajíčka. Niektorí ľudia doň dávajú aj víno alebo pálenku. Spolu s košíkom si ľudia do kostola nosia aj sviečku, ktorá musí horieť počas toho, ako kňaz posväcuje jedlo.

TIP: Ak sa chcete dozvedieť viac o tradíciách a hodnotách slovenskej Veľkej noci, a zároveň si precvičiť počúvanie s porozumením a slovíčka, pozrite si tieto interaktívne cvičenia.

Veľkonočný pondelok

Je to posledný deň veľkonočných sviatkov. Pre tento deň je typická šibačka a oblievačka. Tento veľkonočný zvyk je pre mnohých cudzincov zvláštny, prekvapivý alebo dokonca kontroverzný.

Chlapci a muži od skorého rána navštevujú dievčatá a ženy, ktoré šibú korbáčom a oblievajú ich studenou vodou. Táto tradícia má ženám zaručiť zdravie a krásu po celý rok. Dievčatá za to svojich šibačov a kúpačov odmeňujú maľovanými alebo čokoládovými vajíčkami, koláčmi či peniazmi. V niektorých regiónoch Slovenska je zvykom odmeniť šibačov aj uviazaním farebnej stužky na korbáč.

TIP: Ak si chcete precvičiť počúvanie s porozumením a slovíčka na tému Veľkonočného pondelka, pozrite si toto video s interaktívnymi cvičeniami. Slovíčka si otestujete aj v tomto zábavnom veľkonočnom kvíze.

Sprievodca pre cudzincov

Oslavuje sa Veľká noc aj vo vašej krajine? Ako? Pre Veľkú noc na Slovensku sú typické unikátne zvyky a tradície, ktoré sú odrazom kultúry a histórie. Pevne verím, že vám tento blogový článok, resp. sprievodca pomohol pochopiť ich význam. Zároveň dúfam, že ste si vďaka tomu, aj vďaka interaktívnym cvičeniam zlepšili svoju slovenčinu. 

Chcete sa o slovenskej kultúre dozvedieť viac? Chcete o nej diskutovať s inými ľuďmi? Alebo chcete pravidelne cvičiť slovenčinu v komunite cudzincov z rôznych krajín sveta? Ak ste aspoň 1-krát odpovedali “áno”, pridajte sa do online klubu Jazykové fitko. Trénujte tam slovenčinu vlastným tempom s podporou skúsenej lektorky a zažite silu skupinovej motivácie.

Chcete na svojej slovenčine pracovať intenzívnejšie? Vyberte si jeden z balíčkov individuálnych lekcií, ktoré momentálne ponúkam. Keďže ako skúsená lektorka viem, že jedna alebo dve lekcie slovenčiny do týždňa nestačia, súčasťou balíčkov sú aj bonusy v podobe väčšej podpory.